Nemecký krátkosrstý stavač

Nemecký krátkosrstý stavač je plemeno psa uznané v FCI v skupine 7 pod číslom 119. Je to všestranný, rýchly a vytrvalý stavač s vynikajúcim nosom a patrí medzi najrozšírenejšie lovecké plemená v Európe.

Vzhľad 

Nemecký krátkosrstý stavač je ušľachtilý, harmonický pes so stavbou tela zodpovedajúcou požadovanému výkonu. Má dlhú, priestrannú a širokú tlamu uspôsobenú uchopiť a priniesť zver. Hlava nie je príliš ľahká ani ťažká, mohutnosťou zodpovedá veľkosti tela a pohlaviu. Oči strednej veľkosti majú tmavohnedú farbu. Pomerne vysoko nasadené, široké uši chránia zvukovod, špička ucha by mala siahať približne pri kútiku tlamy. Nemali by sa stáčať. Krk je úmerný stavbe tela. Má dlhý, v bedrovej časti sa zvažujúci chrbát. Telo je dostatočne osvalené. Chvost, ktorý sa vo väčšine krajín kupíruje , je široký pri koreni. V hustom poraste totiž ľahko dochádza k poraneniam chvostových stavcov, čo je pre psa veľmi nepríjemné. Pre krátkosrstého nemeckého stavača sú charakteristické svalnaté, dobre zauhlené končatiny, ktoré mu umožňujú plynulý a elegantný pohyb.

Krátka srsť chráni psa pred nepriaznivým počasím, ale aj pred drobnými poraneniami, ktoré by mohol spôsobiť pichľavý porast. Štandard povoľuje niekoľko kombinácií hnedej a bielej a čiernej a bielej farby.

Temperament 

Nemecký krátkosrstý stavač je typický pracovný pes s vynikajúcimi loveckými vlohami a ochotou pracovať. Je to vyrovnané plemeno, dobre ovládateľné a cvičiteľné. Je to dôstojný a inteligentný pes. Keďže je to výlučne pracovné plemeno, nehodí sa na chov výlučne ako rodinný pes.

Pôvod 

Nemecký krátkosrstý stavač bol vyšľachtený v Nemecku v 18. storočí zo starošpanielskeho stavača , ktorý sa do Nemecka dostal cez Holandsko v 17. storočí. Pri šľachtení tohto plemena boli zrejme použité aj rôzne duriče a farbiare ako foxhound a bloodhound. Prvé nemecké stavače sa však od dnešných značne líšili a to ako v exteriéri tak v temperamente. Boli to ťažšie psy, ktoré sa hodili pre prácu na stope a vo vode ako pre prácu na poli.

Koncom 19. storočia boli prikrížené elegantné anglické stavače, ktoré sa v tomto období dostali do Nemecka. Vďaka cieľavedomému výberu vznikol ľahší typ stavača s vynikajúcim nosom a schopnosťami zahrňujúcimi spoľahlivé prinášaním, rýchle dohľadávanie a pevné vystavovanie.

V roku 1879 zasadala v Hannoveri zvláštna komisia, ktorá vypracovala štandard plemena nemeckého krátkosrstého stavača. Tento štandard platí s drobnými zmenami dodnes. V roku 1880 vznikol prvý klub nemeckých krátkosrstých stavačov a o 17 rokov neskôr bola založená plemenná kniha.