História

Špicovité psy sa vyskytovali na zemi už vo veľmi dávnych dobách a mali veľa podôb. Líšili sa od seba miestom výskytu, veľkosťou aj farbou srsti a nie je celkom isté, či medzi nimi existujú blízke príbuzenské vzťahy. Spojovali ich však určité znaky, ako malé stojaté uši, zavalitejšie telo a chvost zatočený nad chrbtom. Boli chovaný ako domáce psy, ako strážcovia dvorov a polí, ako strážny psy, a v niektorých oblastiach ako psy lovecký. V týchto dobách však neprebiehal žiadny riadený chov. O nemeckých špicoch sa traduje, že sú potomkami psa rašelinného z doby kamennej, a že sú najstarším plemenom Strednej Európy. Zo špicov povstalo veľa ďalších plemien. V Nemecku bol špic používaný ako doprovod veľkých nákladných povozov a k ničeniu myší a krysí v stajniach. O čistokrvnom chove sa dá hovoriť až od konca 19. storočia. V roku 1910 bol založený Klub pre nemecké špice, ktorý vznikol spojením Spolku pre nemecké špice v Elbersfeldu a Frankfurtského klubu špicov. Šľachtenie veľkostí a farebných rázov začalo na počiatku 20. storočia.

Typy
Nemecký špic sa vyskytuje v piatich veľkostiach - trpasličí špic, malý špic, stredný špic, veľký špic a vlčí špic. Vlčí špic býva často zamieňaný s keeshondom, jedná sa však o dve rôzne plemená odlišného pôvodu, pričom keeshond nie je uznaný organizáciou FCI.

Všeobecný vzhľad
Vlčí špic je veľký pes, pre ktorého je charakteristická, rovnako ako u iných veľkostných rázov špicov, bohatá srsť odstávajúca od tela. Hlava s miernym stopom je stredne veľká, s nie príliš dlhým ňufákom a čiernym alebo u hnedých psov tmavohnedým nosom. Tmavé oči sú uložené mierne šikmo a majú mandľový tvar. Uši sú nasadené pomerne blízko u seba, nesené sú vzpriamene a majú tvar trojuholníku. Telo má krátky, rovný chrbát, hlboký, dobre klenutý hrudník a krátke, široké a silné bedrá. Chvost je nasadený vysoko, je strednej dĺžky, a je nesený stočený nahor cez chrbát. Prípustná je dvojitá osmička na jeho konci.